Známa slovenská rozprávka O troch grošoch

recenzia

rozpravka-o-troch-grosoch

Dobšinského príbehy sú nesmrteľné a pozná ich každý z nás. Veľmi obľúbenou je rozprávka O troch grošoch. Príbeh hovorí o chudobnom človeku, ktorý celé dni kope priekopy pri hradskej ceste. Za túto prácu dostávala každý deň iba tri groše. Jedného dňa popri človeku prešiel kráľ a zaujímal sa o to, ako je možné vyžiť iba z troch grošov. Vyžiť z týchto troch grošov by pre neho nebol problém, keby jeden z nich nevracal, druhý nepožičiaval a žil iba z tretieho, jediného grošu, ktorý mu ostal. Kráľ sa začudoval a žiadal o neznámeho človeka o vysvetlenie, nakoľko jeho dvanásti radcovia dostávajú oveľa viac grošov a sú večne nespokojní. Sedliak kráľovi povedal, že prvý groš vracia svojmu chorému otcovi, ktorý ho vychoval, druhý groš požičiava svojmu synovi, aby mu ich jedného dňa vrátil, keď zostarne a z tretieho žije on sám. Kráľ sa rozhodol, že preskúša svojich radcov a dá im hádanku, ako môže sedliak takto žiť a ak neuhádnu, vyženie ich z krajiny. Sedliakovi prikázal, aby im s odpoveďou nepomáhal, kým neuvidí jeho obraz a dal mu zopár dukátov. Radcovia nevedeli prísť na odpoveď a ako im plynul čas, rozutekali sa za sedliakom, aby zistili odpovede. Podplatili ho kopou peňazí a sedliak sa z nich vysmieval, že takí múdri páni si nevedia rady s jeho hádankou. Nakoniec sedliak vytiahol z vrecka dukát s kráľovým obrazom a prezradil im odpoveď na svoju hádanku. Radcovia kráľovi povedali odpoveď a ten si dal zavolať sedliaka. Chcel vedieť, prečo to prezradil, keď nevidel jeho obraz a on sa vynašiel. že ho videl na dukáte. Rozprávka o troch grošoch končí tak, že sedliaka kráľ prijal na svoj kráľovský dvor, kde bude vedľa neho zasadať a radcom znížil platy. Rozprávka má v sebe silnú myšlienku a ešte krajšie posolstvo.

Reklamy