Známa slovenská rozprávka O troch grošoch

recenzia

rozpravka-o-troch-grosoch

Dobšinského príbehy sú nesmrteľné a pozná ich každý z nás. Veľmi obľúbenou je rozprávka O troch grošoch. Príbeh hovorí o chudobnom človeku, ktorý celé dni kope priekopy pri hradskej ceste. Za túto prácu dostávala každý deň iba tri groše. Jedného dňa popri človeku prešiel kráľ a zaujímal sa o to, ako je možné vyžiť iba z troch grošov. Vyžiť z týchto troch grošov by pre neho nebol problém, keby jeden z nich nevracal, druhý nepožičiaval a žil iba z tretieho, jediného grošu, ktorý mu ostal. Kráľ sa začudoval a žiadal o neznámeho človeka o vysvetlenie, nakoľko jeho dvanásti radcovia dostávajú oveľa viac grošov a sú večne nespokojní. Sedliak kráľovi povedal, že prvý groš vracia svojmu chorému otcovi, ktorý ho vychoval, druhý groš požičiava svojmu synovi, aby mu ich jedného dňa vrátil, keď zostarne a z tretieho žije on sám. Kráľ sa rozhodol, že preskúša svojich radcov a dá im hádanku, ako môže sedliak takto žiť a ak neuhádnu, vyženie ich z krajiny. Sedliakovi prikázal, aby im s odpoveďou nepomáhal, kým neuvidí jeho obraz a dal mu zopár dukátov. Radcovia nevedeli prísť na odpoveď a ako im plynul čas, rozutekali sa za sedliakom, aby zistili odpovede. Podplatili ho kopou peňazí a sedliak sa z nich vysmieval, že takí múdri páni si nevedia rady s jeho hádankou. Nakoniec sedliak vytiahol z vrecka dukát s kráľovým obrazom a prezradil im odpoveď na svoju hádanku. Radcovia kráľovi povedali odpoveď a ten si dal zavolať sedliaka. Chcel vedieť, prečo to prezradil, keď nevidel jeho obraz a on sa vynašiel. že ho videl na dukáte. Rozprávka o troch grošoch končí tak, že sedliaka kráľ prijal na svoj kráľovský dvor, kde bude vedľa neho zasadať a radcom znížil platy. Rozprávka má v sebe silnú myšlienku a ešte krajšie posolstvo.

Reklamy

Recenzie kníh a ich dôveryhodnosť

knihy

Recenzie kníh na internete

Keď sa rozhodujete akú knihu si prečítate ako ďalšiu, tak často prehľadávate a čítate rôzne recenzie, ktoré píšu ľudia s podobným vkusom ako máte vy. Takýchto ľudí však nie je vôbec ľahké nájsť, preto ak na nejakého natrafíte, tak si ho určite uložte. V minulosti sa recenzie kníh šírili najmä v rôznych časopisoch prostredníctvom článkov, dnes je to vo väčšine všetko na internete, takže tam je vaša najlepšia šanca nájsť spoľahlivého recenzenta. Keď však nemáte takéhoto svojho človeka, tak musíte sa spoliehať na iných. Dám vám však dobrú radu – nikdy neberte recenzie kníh od ľudí, ktorých nemáte overených, priveľmi vážne. Berte ich vždy s rezervou. Človek môže knihu, ktorá by vám pripadala zaujímavá, popísať nudne, a to vás môže odradiť od prečítania si danej knihy. A vôbec nemusíte vedieť, že prichádzate o knihu, ktorá by bola písaná ako pre vás, že vášmu vkusu by sadla ako uliata. Preto to hneď nevzdávajte, prečítajte si viacero názorov, a prinajhoršom si náhodne otvorte knihu a prečítajte si pár strán. Aspoň tak to robím ja, a funguje to. 🙂 Teraz ma však len trápi, či aj ja som niekedy takto nejakú knihu nepodcenil.